Hala rosea ku un maskarada (ventilashon no invasivo)

Ora bo ta halando rosea via di un maskarada, bo lo risibí un maskarada rondo di bo nanishi i boka.

Un motibu importante dikon un persona ta den kuido intensivo, ta pa motibu ku e pashènt no por hala rosea bon. E orei e pashènt mester di èkstra oksígeno i si esaki no ta sufisiente, e pashènt mester di asistensia di oksígeno. Esaki por wòrdu ehekutá usando ventilashon.

Kiko ta ventilashon?
Ventilashon ta nifiká ku un pashènt ta wòrdu konektá ku un ventiladora. E aparato aki ta asistí bo pulmon ku airu i oksígeno pa medio di tirada(overdruk) apart limitá. Esaki ta pone ku bo por hala rosea mas fásil i ta rekerí ménos efuerso. Tin 2 forma di ventilashon: ventilashon no invasivo. Esaki ta respirashon ku un kapa òf maskarada riba boka, nanishi òf riba bo kara kompletu.

Ventilashon invasiveo ta halamentu di rosea via di un tubu ku ta wòrdu hinká den e trákea.
Kua forma di ventilashon ta wòrdu skohé ta dependé di e motibu dikon bo mester di ventilashon i kondishon general di e pashènt. E informashon aki ta tokante oksígeno via di un maskarada, pues ventilashon no-invasivo.

template
template

E tratamentu

Bentaha
E airu ku ta wòrdu asistí via e ventilador ta kayente/muhá. Esaki ta importante pa e sleimnan membrana i trakto respiratorio.
Durante ventilashon no invasivo, bo por aserká e pashènt i papia kune ku e maskarada bistí. Bo por kuminsá ventilashon no-invasivo na kualke momentu i bo por terminá esaki tambe na kualke momentu. Esaki ta duna e pashènt aksesibilidat pa hala rosea independiente òf risibí sosten respiratorio via di ventiladora.

Ventilashon no-invasivo no ta kousa hopi infekshon respiratorio kompará ku ventilashon.

Despues di ventilashon no-invasivo, pashèntnan usualmente mester keda den ICU pa un tempu kòrtiku i ku ventilashon invasivo esaki no ta sosodé.

Kiko ta ventilashon no- invasivo?
Ventilashon no invasivo, e pashènt ta haña un maskarada ku ta tapa su nanishi, boka i kara.
E pashènt ta hala rosea individual, ku e sosten di un ventiladorá. Esaki ta konektá ku e maskarada pa sigurá ku e airu i oksígeno ta yega serka e pashènt pa medio di preshon. E mashin ta wòrdu konektá ya asina e pulmonnan ta wòrdu yena ku sufisiente airu i oksígeno ku ménos esfuerso di e pashènt.

Kiko e tratamentu ta enserá?

E maskarada ku ta pone riba nanishi i boka ta hopi pèrtá. Esaki ta nesesario pa por poné e ventilashon apropiá. Ora e pashènt inhalá, e mashi ta saka airu ku ta konsistí di èkstra oksígeno. Esaki ta pone ku halamnetu di rosea ta bai mas fásil i ta duna pashèntnan aksesibilidat pa inhalá mas rosea. E meta ta ku pashèntnan tin ku hasi ménos esfuerso pa hala rosea i e sintimentu restringí ta bira mas ménos.

Ora ekspirá rosea, e mashin ta duna un tiki preshon kontra.
Komo resultado, e oksígeno ta wòrdu mas mihó apsorbá den e sanger i e nivel di oksígeno den e sanger ta subi. Si parti di e pulmon kai den otro, e preshon kontra tambe ta sigurá ku e blasnan di púlmon por habri atrobe. Si tin fluides den e pulmon, e preshon kontra di e ventilashon tambe ta sigurá ku e fluides ta bai transmití den e sirkulashon di sanger. Un enfermero/a ta keda ku e pashènt ora bisti e maskarada. despues ventilashon ta kuminsá. E enfermero/a ta prepará e ventilashon i guia e pashènt. E ventilador i e maskarada ta wòrdu posishoná ya asina e pashènt por ta konfortabel. Adishonal, e enfermero/a ta hasi chekeo dor di daka sanger for di bo kurpa pa kontrolá, preshon di sanger, batimentu di kurason i karbon dióksido i nivel di oksígeno den bo sanger.

template
icon_feedback

Bo tin feedback pa nos?

Hasi uso di nos proseso di Kòmplimènt i Keho i laga nos sa.
Den kaso di un emergensia, yama 910